Ikonické dielo, ktoré sa od svojho vydania dočkalo nespočetných spracovaní. Príbeh muža, ktorého od útleho detstva vychovali gorily v nebezpečnej džungli, akoby bol jedným z nich. Napriek tomu, že ho vychovali veľké opice, chlapec objavil svoju ľudskosť. Postupne odhaľoval vlastný intelekt a city a budoval si osobnosť po svojom.
Presne tento rozdiel doslova poháňa vývoj postavy, ktorý sledujeme najmä v prvej polovici knihy. Kniha je napísaná jasným, prístupným jazykom a je určená deťom od 11 rokov, no napriek tomu si zachováva hĺbku, ktorá ponúkne pekné chvíle aj dospelému čitateľovi.
Priznám sa, knihu som prvýkrát čítala až ako dospelá. Ako dieťa som milovala animovaného Tarzana od Walta Disneyho — jedinečný, svieži príbeh spojený s krásnym spracovaním a nezameniteľným soundtrackom, ktorý mi v srdci zanechal teplú, trvalú stopu. O to viac ma prekvapilo, keď mi kamarát povedal, že ako dieťa čítal knihy o Tarzanovi a že sú úplne iné než film. A musím súhlasiť. Hoci hlavná myšlienka zostáva rovnaká, postavy aj kompozícia príbehu sa líšia. Miestami som sa pri čítaní pristihla, ako si hovorím: „Naozaj? Takto to bolo v pôvodnom vydaní?” Sklamanie som však rozhodne nepocítila, práve naopak — prevládla zvedavosť. Knihu si možno v mysli rozdeliť na dve časti: Tarzanov život s gorilami pred príchodom ľudí, kde sledujeme jeho osobný vývoj, a druhú časť, ktorú poháňajú predovšetkým nové postavy prichádzajúce na breh Tarzanovej krajiny.
Kniha je vhodná pre staršie deti s dobrodružným duchom, tie, ktoré sa neboja neznámeho prostredia a sú pripravené na nástrahy divokých komunít džungle. Dnes by vydavateľ mal pravdepodobne výhrady voči niektorým pasážam, no v čase, keď dielo vzniklo (1912), nevyvolalo žiadny podobný rozruch. Opisy bojov sú miestami trochu živočíšne, hoci by som ich nenazvala brutálnymi. Jednoducho opisujú zákony divočiny bez zbytočných rečí — zákony, kde je smrť bežnou súčasťou života. Zhruba v polovici knihy sa začínajú objavovať humorné, takmer epizodické momenty, ktoré predtým chýbali. Je to, akoby sa autor v polovici rozhodol prejsť od ťažkých otázok prežitia a Tarzanovho sebazdokonaľovania v zručnostiach a poznaní k romanticko-dobrodružnému príbehu. Táto zmena autorovho štýlu len potvrdzuje moje predošlé rozdelenie knihy na dve etapy — pred a po príchode ľudí. Celkovo možno knihu vnímať ako sériu menších príbehových epizód, čo dielu dodáva mierne seriálový nádych.
Ide o prvú z trojknižnej série. Dej prvej knihy zavedie čitateľa až do Ameriky, kde sa Tarzan vydáva hľadať lásku, ktorú mu osud priviedol až k prahu jeho kráľovstva, len aby mu ju o chvíľu opäť vzal. Autor tak čitateľa udržiava v napätí a celá kniha končí tým, čo by sme v moderných seriáloch nazvali „cliffhanger”, pričom čitateľovi zostáva niekoľko nezodpovedaných otázok. Podľa mňa je to veľmi povedená kniha a viem si ľahko predstaviť, že keby sa mi dostala do rúk v detstve — konkrétne v mojich chlapčenských rokoch — s láskou by som si ju čítala znova a znova v posteli pred zaspatím.